História

História obce a základné informácie o nej.

Základná charakteristika územia obce Veľké Dravce.
Základné geografické údaje: Obec Veľké Dravce leží v južnej časti stredného Slovenska a Banskobystrického kraja. Geografické súradnice obce sú: 48°20‛45‛‛N a 19°50‛23‛‛E.

Klasifikácia územia podľa geomorfologického členenia:

Sústava - Alpsko-Himalájska
Podsústava - Karpaty
Provincia - Západné Karpaty
Subprovincia - Vnútorné Západné Karpaty
Oblasť - Lučenecko-košická zníženina
Celok - Juhoslovenská kotlina

Krajinná pokrývka v chotári obce je špecifická vysokým zastúpením ornej pôdy a heterogénnych poľnohospodárskych areálov, ako aj zastúpením listnatých lesov.

Flóra a fauna:
Obec a jej chotár sa nachádza v oblasti panónskej flóry a jej južná časť v sopečnej oblasti Juhoslovenskej kotliny. Živočíšstvo sa vyznačuje nížinným charakterom s podielom živočíšnych druhov biotopov polí a lúk, ľudských sídiel, vodných spoločenstiev a tiež prvkov lesostepí. Pre faunu hodnoteného územia je charakteristické prenikanie teplomilných panónskych a mediteránnych druhov (bezstavovce).

Poľnohospodárstvo:
V chotári obce sú vhodné podmienky pre pestovanie tradičných výrobkov ako sú obilniny, vrátane kukurice na zrno, cukrovej repy, sóje a olejnín. Medzi okrajové výrobky v poľnohospodárstve patrí pestovanie zeleniny, ovocia a viniča.

Lesné hospodárstvo a vodohospodárstvo:
Významnú úlohu v regióne zohráva lesníctvo. Možno tu nájsť bohatú škálu druhov divej zveri a rýb, a teda aj široké možnosti na športovo-rekreačné a turistické využitie. Sú tu aj možnosti vykonávať akcie športovo-rekreačnej streľby na oficiálnej strelnici v blízkosti obce a športovo rybárske podujatia na vodnej nádrži Veľké Dravce. Perspektívne rozvíjajúcim odvetvím v obci je cestovný ruch.

Symboly obce

Erb obce - v červenom poli štítu na zlatom /žltom/ pruhu tri zlaté /žlté/ obilné klasy, vpravo od nich strieborné /biele/ čerieslo a vľavo lemeš.

Zástava obce - pozostáva z trikolóry (biela, žltá, červená) s trojcípim členením na spodnej časti.


Obec leží vo východnej časti Lučeneckej kotliny na nive stredného toku potoka Suchá.
- počet obyvateľov: 679
- rozloha: 953 ha

História obce Veľké Dravce

 Osídlenie sa datuje až do doby kamennej /eneolit/. V mladšej dobe kamennej sa na území obce zdržiavali ľudia známi svojou špecifickou technikou zdobenia keramiky, išlo o zdobenie líniovými vzormi.

 Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, z roku 1246 kedy sa obec spomína pod názvom "terra Draus". V rokoch 1332-1337 sa v evidencii pápežských desiatkov spomínali tieto názvy obce: v roku 1350 - "Daroch" a v r. 1385 - "Dray"

 Názov je slovanského základu a v maďarčine slovo "daróc" označuje lovca kožušín. Obec bola sídlom sokoliarov a obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a koní.

 Podľa archívnych záznamov zo 14.storočia, územie obce bolo majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr sa stalo majetkom rodiny Daróczy.

 V roku 1548 boli majitelia okolitých panstiev: Daróczy András, Gál Albert a László, Pinczy Péter, Nagy György, Török Antal a s nimi susedilo aj panstvo panovníka Ferenca Bebeka.

 V rokoch 1554 - 1593 bolo územie Veľkých Draviec pod tureckou nadvládou.

 V roku 1598 bolo panstvo pripísané na meno Wyszary János.

 V záznamoch matriky sa uvádza, že v roku 1715 bolo na území Veľkých Draviec 7 maďarských a 1 nemecká domácnosť. V roku 1720 to už bolo 8 maďarských domácností.

 V rokoch 1754 – 1755 bolo územie Veľkých Dravciec panstvom Kovácsa Györgya, Pála, Ferenca a Lászla.

 V roku 1770 patrilo panstvo do grófovi Ignácovi Kohárymu a Lászlóvi Jaanovi. V roku 1826 mimo Koháryovcov patrilo toto územie dravčanskej rodine Kovácsovcov, neskôr Horkovicsovcom a Vattayovcom.

 Na začiatku 20. storočia tu mali väčšie panstvá princ Coburg Fülöp a Horkovics Gyula.

 V obci boli postavené dva panské domy, prvý z nich postavil Horkovics Józef v roku 1821 a druhý postavil v roku 1865 Zmeskál Zsigmond.

 V roku 1885 veľký požiar zničil značnú časť dediny, v ktorej blízkosti sa tiež ťažil bazalt.

 K územiu Veľkých Draviec patrilo aj panstvo Dóra, Fülöp puszta a Záložná. Záložná pôvodne patrila k Ožďanom, avšak v druhej polovici 16. storočia turecký fiľakovský beg, toto územie daroval Veľkým Dravciam na úkor Oždian.

 Obyvatelia obce sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom zvierat a hlavne chovom koní. Od 19. storočia sa tu ťaží čadič.

 V roku 1910 bolo v obci 957 obyvateľov prevažne maďarských. Na základe Trianonského dohovoru Novohradské územie patrilo k okresu Lučenec.

 V roku 1932 bol v bani veľký štrajk baníkov. V rokoch od 1938 do 1944 obec patrila k Maďarskej republike.

 V roku 2001 mala obec 621 obyvateľov z toho 455 maďarskej národnosti a 145 slovenskej národnosti.

Kultúrne pamätihodnosti:

Barokový kostol sv. Gála z 18.storočia, ktorý v roku 1908 rekonštruovali.

 V obci je aj postavený kaštieľ, ktorý je známy ako Horkovicsova kúria a je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok SR.

Kaštieľ - Veľké Dravce

V obci Veľké Dravce sa nachádza taktiež starobylý kaštieľ, ktorý patrí medzi je kultúrne pamiatky zapísane v štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok  a tak patrí medzi naše kultúrne dedičstvo našich predkov. Kaštieľ bol postavený v roku 1821 a jeho prvým majiteľom bol Horkovics Jozef a kaštieľ bol známy pod menom Horkovicsova kúria. Kaštieľ je prízemná stavba s portykom na strane dvora, s tympanónom s erbom. Hospodárska časť s arkádami. Postavená je v klasicistickom štýle. Budova je momentálne neobývaná v schátranom stave.

 


Júl 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
          1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31
meniny má: Daniel

Počasie na Slovensku